Celý týždeň pršalo. Mala som pocit, že slniečko už ani nevyjde...cez deň, v noci, stále dážď. Nad našim oknom v kuchyni si už dávnejšie lastovičky urobili hniezdo. Po čase v ňom pribudli dve mláďatká. Ako každá lastovička – aj tie naše sa o svoje detičky vzorne starali. Počas týchto dažďov sa však všetko zmenilo...
V utorok sme počuli za oknom strašný škrekot. Uvideli sme veľa cudzích lastovičiek, ako sa snažia zmoknuté a uzimené dostať do „nášho“ hniezda. Naši „lastovičí“ rodičia samozrejme hniezdo so svojimi mláďatkami vo vnútri bránili. Nepomohlo – neželaní návštevníci boli v prevahe a hniezdo spadlo. Zrazu bolo ticho, lastovičky sa rozpŕchli...a čo mláďatká? Sedeli bez pohnutia v rozbitom hniezde na parapetnej doske.
To, čo vidíte na fotografii je hniezdo, ktoré sme s manželom urobili zo slameného košíka. Zohli sme ho a jeho konce prišili k sebe. Nechali sme len malý otvor . Hniezdo s mláďatkami sme sa s pomocou špagáta snažili umiestniť na pôvodné miesto. A podarilo sa. Dnes ráno prileteli lastovičky a začali kŕmiť svoje mláďatká. Máme z toho veľkú radosť!
V článku som písala lastovičky (aj keď sú to pravdepodobne belorítky), ale od malička to boli pre nás všetkých lastovičky, nie? Máte nejakú podobnú skúsenosť aj vy? Napíšte nám: zsdruhabe@gmail.com, prípadne do komentára.
